Ak máme v pláne vyrábať výrobky z reziva, malo by dosahovať určitú relatívnu vlhkosť, ktorá sa pohybuje okolo 15 %. Drevo by malo byť takto vysušené z dôvodu minimalizácie následného krútenia a výrazného praskania dreva. Je však nutné spomenúť, že čím väčší má drevo prierez, tým viac praská. Nejde o výrobnú vadu dreva, ale o jeho prirodzenú vlastnosť. Tento jav ovplyvňuje mnoho faktorov, ako napríklad rozdielne teploty dreva, pri ktorých v letných mesiacoch dochádza počas pár hodín k rozdielu teplôt dreva až o 50 °C, a následne drevo prirodzene reaguje praskaním, ako je to napríklad pri konštrukciách pergol alebo v podkrovných miestnostiach.
Technológia výroby betónovej lavičky
Riadne uskladnené a presušené fošne, o ktorých som písal tu, najprv musím skontrolovať, či nemajú vady, ktoré vznikli pri sušení. Najčastejšie ide o voľne alebo inak poškodené sukne. Následne sa plánujú rezy na vopred stanovené dĺžky, kde sa musia vyrezať nevzhľadné vady dreva. Fošne skrátené na dĺžku sa následne hobľujú. Hobľovaním dochádza k odstráneniu nerovností, ktoré vznikli sušením v hraniciach. Zároveň sa hobľovaním dosahuje požadovaná hrúbka fošne. Takto ohobľovaný materiál má stále hrubšie miesta, ktoré by neboli vhodné na výdrevách betónovej lavičky, či na betónovom stole. Z tohto dôvodu je nutné fošne ešte obrúsiť špeciálnou brúskou, ktorá pomocou brúsneho papiera odstráni prípadné nedokonalosti. Následne prichádza finálne opracovanie, o ktorom napíšem v ďalšom článku.
Pre ďalšie otázky ma prosím kontaktujte:
